Indiánske príslovia a porekadlá
indiánske príslovia
Byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži.
Čím je človek múdrejší, tým viac potrebuje Boha, aby ho chránil pred myšlienkou, že vie všetko.
Chcem byť silný nie preto, aby som bol väčší než môj brat, ale aby som porazil svojho najväčšieho nepriateľa – seba.
Indián sedí v kanoe vpredu a vesluje. Žena sedí vzadu, no ona určuje smer.
Keď ráno vstaneš, poďakuj za ranné svetlo, za svoj život a svoju silu. Ak nenájdeš dôvod na vďaku, vina je v tebe samotnom.
Kto je slepý? Ten, kto nevidí svet iných. Kto je nemý? Ten, kto nevie povedať nič príjemné iným. Kto je chudobný? Ten, kto má priveľa túžob. Kto je šťastný? Ten, kto je šťastný s ostatnými.
Muž by mal vonku kráčať vždy prvý. Jeho povinnosťou je zistiť, či je chodník pre ženu bezpečný.
Nádej je záloha na šťastie.
Národ nie je podrobený, kým srdcia jeho žien nie sú zlomené.
Neexistuje dobro a zlo, to len ľudia tak onalepkovali jazvy okolo seba.
Nepozeraj sa odkiaľ ideš, skôr sa pozeraj kam máš ísť.
Nesúď svojho suseda, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach.
Oheň držíme v úcte ako bytosť, ktorá nám svieti, hreje nás a tak nám dáva život.
Pieseň vtáka na strome je naozajstnou hudbou, kým pieseň vtáka v klietke je len smutnou napodobeninou.
Pretože žena rodí deti, má byť zvýhodnená. Muž je otrokom.
Preukazuj úctu všetkým ľuďom, neplaz sa však pred nikým.
Sila je často slabou stránkou mocných.
Spokojní ľudia nehýbu svetom.
Šťastie je priestor medzi príliš málo a príliš mnoho.
Ten, kto je svedkom zlého činu a ani nezdvihne ruku, aby mu zabránil, je rovnako vinný ako ten, kto zlo pácha.
Voda je krv matky zeme. Tráva a stromy sú jej vlasy.
Vstávaj zavčasu, zver nezabára hlavu do páperových vankúšov, vychádza sa pásť na svitaní.
Všetko prebieha v nekonečnom kruhu a je navzájom previazané.
Zaslepenec je väčší úbožiak ako slepec.